Rozhovor s tvorcom CILY, našou Alou, vyšiel v decembri 2015 v lokálnom týždenníku Považskobystrické novinky. O tom, ako sa vlastne zrodila CILA, čo tomu predchádzalo a zaujímavosti zo života oboch Aliných značiek, vám prinášame aj v našom blogu.

Považskobystričanka Ala Krivá je vyučená krajčírka. Nikdy sa však tomuto odboru, ktorý je podľa nej veľmi náročný a namáhavý, nechcela venovať. No ako sa hovorí, nikdy nehovor nikdy. Po návrate z Anglicka premýšľala, čo ďalej. Vtedy vznikla myšlienka začať šiť jednoduché zástery, k nim postupne pribudli hračky, neskôr kuchynské chňapky, vznikla značka ALALA. Ala však premýšľala čo ďalej, chcela vytvoriť koncept oblečenia, ktoré ľudia nebudú mať v skrini len chvíľu a potom skončí na smetisku. Chcela vytvoriť pohodlnú módu. Jej sen sa naplnil a zrodila sa CILA, oblečenie, ktoré rastie s vami, šetrí prírodu a milujú ho malí aj veľkí. Viac o obidvoch skvelých ,,slečnách“ nám porozprávala ich tvorkyňa Ala Krivá, ktorá hovorí, že ak práca nie je pretkaná láskou, je zbytočná.

Ako to celé začalo?

Som vyučená krajčírka a keď som končila školu, povedala som si, že nikdy nebudem šiť. Táto práca je ťažká a náročná. Potom som bola s mojím manželom Tomášom v Anglicku a keď sme sa vrátili, špekulovali sme, čo ďalej. Prvá myšlienka bola šiť zástery, lebo to je najjednoduchšie (smiech). Začali sme zháňať látky. Chceli sme nejaké zaujímavé, no keďže dizajnové sú veľmi drahé, rozhodli sme sa vyrábať z nich hračky. Sú menšie a nespotrebuje sa na ne veľa látky. Z týchto látok potom vznikali aj rôzne aplikácie na naše zástery. A tak vznikla ALALA.

Najtypickejšie sú pre ALALU ovečky, ale máte v talóne aj kozičky, koníky, prasiatka, rybičky… Každé zvieratko je originálne. V čej hlave sa rodí jeho podobizeň?

Môj manžel Tomáš je výtvarník. On navrhuje, kreslí jednotlivé motívy. Napríklad ovečky, ktoré sú pre nás asi najtypickejšie, vznikli v anglickom Walese.

alala

Ako sa ALALA dostávala k ľuďom, k deťom?

Spočiatku som využívala internetové portály ktoré predávajú handmade výrobky, neskôr som pridala sociálnu sieť facebook. Okrem toho často chodíme na dizajnové markety, väčšinou do Bratislavy. Nič nie je lepšia reklama ako osobné stretnutie s ľuďmi, či ich dobrá skúsenosť. Rodičia ALALU kupujú, hlavne kvôli tomu, že vedia od koho je. Vidia za tým príbeh človeka. Tie veci majú svoj vlastný štýl, sú robené s láskou… ALALA si žije taký vlastný život.

Kedy Ale už nestačila ALALA a do života zavítala CILA?

ALALU robíme štyri roky, CILA sa zrodila na jar tohto roku. Začala som o tom uvažovať už dávnejšie, stále som sa nejako hľadala… Uvažovala som o inej móde, nie takej, ktorú ľudia kupujú na základe reklám, potom to oblečenie vyhadzujú a nemajú k nemu žiaden vzťah, majú ho na pár použití… Absolvovala som školenie fashion revolution a tam sme sa rozprávali o ,,pomalej móde – slow fashion“. Módny priemysel je jednou z hlavných ekologických záťaží. Móda je dnes stále rýchlejšia a menej kvalitná. Keď si kúpime lacné oblečenie, dlho nevydrží také, aké sme ho kúpili. Stratí farbu, zožmolkuje sa… Čoskoro zase zistíme, že nemáme čo na seba. Pomalá móda (slow fashion) je ohľaduplná k životnému prostrediu, k pracovnej sile, k svojim zákazníkom a ich kapitálu. Bojkotuje konfekčnú výrobu, podporuje ručné šitie, malých nezávislých dizajnérov a lokálnu tvorbu, oblečenie z materiálov, ktoré podliehajú etickým a ekologickým princípom. Takže všetko mi potom začalo do seba zapadať. Ja som už aj v rámci ALALY mamičkám hovorila, že dieťa nemusí mať množstvo hračiek, stačí málo a aj tie, ktoré majú, môže niekto zdediť. Tak nejako teda vznikla CILA. Začala som rozmýšľať nad udržateľnosťou oblečenia.

Oblečenie CILA prezentuje slogan ,,Rastú s vami“. Jedno oblečenie pasuje aj na tri konfekčné veľkosti. Ako si tento koncept vymyslela?

Začala som si všímať voľné strihy, uvažovala nad tým, ako to funguje. Prvé produkty boli tepláčiky. Keďže sú dole užšie, deťom na nohách držia, nepadajú im, môžu mať pudlo nariasené, vyzerá to dobre a skutočne s deťmi rastú. Deti nič netlačí, cítia sa pohodlne. Aj ja sama mám rada voľné pohodlné oblečenie. V súčasnosti robíme tepláčiky, tuniky, šaty, overaly, čiapky. Na svoje si prídu deti, mamičky, ale aj oteckovia.

cilala

Čo samotné materiály?

Snažím sa, aby boli kvalitné a zároveň šetrné pre prírodu. Do budúcna by som sa chcela zamerať na látky z udržateľnej módy alebo takzvané fair trade látky, no tie sú už dosť drahé. Tie, ktoré používam teraz sú z pohodlného materiálu, kde 95 percent tvorí bavlna a ostatok elastan. Chcem, aby veci boli pohodlné, nežmolkovali sa a aby aj látka bola v prírode čo najlepšie rozložiteľná. Moja vízia je, aby CILA s deťmi rástla, aby sme chránili prírodu a nezahlcovali ju tonami oblečenia. Je to veľmi ekologická a ekonomická vízia.

Ako prijali tvoju módu mamičky a deti?

Reakcie sú dobré, mám spätnú väzbu. Mamičkám chýbali práve pohodlné a voľné veci. Ľuďom sa páči aj samotná myšlienka, ktorú prezentujeme. Je to však na veľmi dlhé vysvetľovanie. Povedať podstatu slow fashion, vysvetliť, prečo to stojí viac ako v bežnom obchode…

Aké sú tvoje sny a sníčky? Kam by si chcela s CILOU a ALALOU na spoločnej ceste zájsť?

To je ťažká otázka, nechávam tomu voľný priebeh, chcela by som, aby CILA bola samostatná, aby si žila svoj život. Pred niekoľkými dňami sme spustili web stránku s e-shopom CILY, to bol veľký míľnik a teším sa z toho. Ale cieľom je predovšetkým robiť dobrú vec. Vzdelávať ľudí, hovoriť o tom, čo to je pomalá móda. Ide o to, aby sme sa začali zamýšľať nad tým, že nepotrebujeme veľa hračiek, nepotrebujeme veľa oblečenia na to, aby sme boli šťastní. CILA sa snaží šíriť myšlienku, aby si človek spravil svoj vlastný koncept toho, ako chce vyzerať a cítiť sa dobre a zároveň podporoval lokálny trh. Snívam o tom, že ľudia začnú byť hrdí na to, že Slováci sú schopní robiť krásne veci. Buďme hrdí na to, čo máme doma a podporujme to.

Autor rozhovoru: Miki Kollárová

PS: Hračky a produkty ALALY nájdete tu.